• Folklorika

    • Folklorika od do

      • Na kanape

        Ľudové piesne, tance a hudba k podvečernej pohode.

      • NÁREČJA SLOVENSKJE so ŠTEFANOM ŠTECOM, prezývky "podľa jedla"

        Na území Slovenska o nárečiach platí: „Čo dedina – to reč iná“ alebo „Čo dolina - to reč iná“. Slovenské nárečia sú odtlačok času, kraja, roboty, starostí, ale ja radostí ľudí z jednotlivých kútov a kútikov našej vlasti. Je to reč, ktorá nás usvedčuje a identifikuje. A práve túto rozmanitosť a rôznorodosť ponúkne moderátor Štefan Štec, známy folklorista, Rusín a miláčik publika.

      • Pri muzike

        Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

      • REMESLO MÁ ZLATÉ DNO Folklórne múzeum Benjamína UšákaBenjamín Ušák zdedil po svojom pradedovi dom z 19. storočia v obci Dolné Dubové. Má rád ľudovú

        Kultúru a k starožitnostiam, ktoré zostali v dome pridával postupne aj skvosty, ktoré ľudia chceli vyhodiť. Vzniklo tak jeho súkromné folklórne múzeum, ktorého brány sú otvorené komukoľvek, kto má chuť zaspomínať si na život našich starých rodičov.

      • Ľudové múdrosti

        Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

      • ĽUDOVÁ LEKÁREŇ Čaj na obličkové kamene

        Zdravie je ukryté na lúkach, poliach, v prírode, priamo pod nohami... Anna Kopáčová pozná každú jednu bylinku na Slovensku a jej liečivé účinky pre ľudský organizmus. Vo svojej Ľudovej lekárni ponúkne vlastné bylinkové recepty a overené liečebné metódy. Poradí, kedy jednotlivé rastliny zbierať a ako ich využiť.

      • Pod hviezdami

        Výber ľudových piesní, tancov a hudby, ktoré potešia aj nočné sovy.

      • Pod hviezdami

        Výber ľudových piesní, tancov a hudby, ktoré potešia aj nočné sovy.

      • REMESLO MÁ ZLATÉ DNO Folklórne bábiky Veroniky Cetliovej

        Ľudový odev sa začal označovať pojmom kroj v 19. storočí a mal zobrazovať národné povedomie. Pre ľudový odev na území Slovenska je charakteristická bohatá rozmanitosť a najmä výrazná znaková špecifikácia. Vznik a vývoj krojov bol závislý od rôznych faktorov, ktoré vplývali na materiálové zloženie i umelecké stvárnenie. Iné materiály sa používali v rovinatých oblastiach a iné zas v regiónoch podhorských. Veronika Cetliová z Piešťan oblieka bábiky do krásnych krojov, reštauruje tie, ktoré to už potrebujú a zároveň organizuje výstavy bábik. Krojované bábiky jej prinášajú do života radosť. Nie nadarmo sa hovorí: Čo dedinu prejdeš, to iný kroj nájdeš.

      • Brieždenie

        Aké máš ráno, taký máš deň. Ľudové piesne a hudba na dobré ránko.

      • Ľudové múdrosti

        Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

      • MOJE KORENE FS Hriňovčan

        FS Hriňovčan datuje svoj vznik od roku 1972. V súčasnosti pracuje pod patronátom mesta Hriňová a jeho vedúcou je Ivana Sujová. V rámci hudobno-tanečného i spevného repertoáru prezentuje divákom bohatú paletu miestnych tradícií a zvykov. Folklór rázovitej obce Hriňová v podaní Hriňovčanu má svoje nezastupiteľné miesto v rámci programu Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve. Členovia sú aktívni pri organizovaní viacerých kultúrnych podujatí a programov v Hriňovej a okolí (Gazdovanie na hriňovských lazoch, Muziky pod Poľanou a i.), a v neposlednom rade aj pri uchovávaní zvykov spojených s fašiangovými obchôdzkami, či stavaniami a vyberaniami májov.

      • Pri muzike

        Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

      • ĽUDOVÁ KUCHYŇA Bryja z Lendaku

        Vráťme sa do kuchýň starých materí a naučte sa spolu s nimi variť tak, ako sa varievalo a vypekalo ako kedysi. Tradične, chutne a poctivo.

      • Zahrajte tú moju !

        Do tanca i do spevu z rôznych kútov Slovenska a Česka. Tú svoju si tu nájde každý.11:00 ĽUDOVÉ MÚDROSTI Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

      • Primáš, hraj !

        Od Zemplína až po Záhorie… folklór z každého rožku, trošku.

      • NÁREČJA SLOVENSKJE so ŠTEFANOM ŠTECOM, prezývky "podľa jedla a nápojov"

        Na území Slovenska o nárečiach platí: „Čo dedina – to reč iná“ alebo „Čo dolina - to reč iná“. Slovenské nárečia sú odtlačok času, kraja, roboty, starostí, ale ja radostí ľudí z jednotlivých kútov a kútikov našej vlasti. Je to reč, ktorá nás usvedčuje a identifikuje. A práve túto rozmanitosť a rôznorodosť ponúkne moderátor Štefan Štec, známy folklorista, Rusín a miláčik publika.

      • Pri muzike

        Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

      • ĽUDOVÁ KUCHYŇA Bryja z Lendaku

        Vráťme sa do kuchýň starých materí a naučte sa spolu s nimi variť tak, ako sa varievalo a vypekalo ako kedysi. Tradične, chutne a poctivo.

      • Ľudové múdrosti

        Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

      • Zahrajte tú moju !

        Do tanca i do spevu z rôznych kútov Slovenska a Česka. Tú svoju si tu nájde každý.

      • VOJVODINA Výtvarník Vladimír Urbanček z Báčskeho Petrovca

        Vitajte v dedinách a mestách, kde sa srbské spája so slovenským. Sú miesta, kde si Slováci aj napriek diaľke zachovávajú svoj jazyk, kultúru aj národné povedomie. Autonómny kraj Vojvodina, dnes súčasť Srbska, je jedným z miest, kam sa v minulosti uchýlili tisíce Slovákov a žijú tam dodnes. Prinášame informácie a zaujímavosti o Vojvodine a priestor dostanú aj interpreti ľudovej piesne, muziky a tanca práve zo Srbska.

      • Primáš, hraj !

        Od Zemplína až po Záhorie… folklór z každého rožku, trošku.

      • MOJE KORENE Lenka Šútorová-Konečná

        Tanečná pedagogička a choreografka, žiačka profesora Štefana Nosáľa. Vysokoškolské a doktorandské štúdium absolvovala na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Životná láska ju zaviala z rodnej Bratislavy na myjavské kopanice. Pracuje v Centre tradičnej kultúry v Myjave, kde tvorí umelecké programy a výchovno-vzdelávacie podujatia pre deti, mládež i širokú verejnosť zamerané na tradičnú ľudovú kultúru, odborne zastrešuje semináre, školenia a tvorivé dielne z oblasti ľudového tanca, vrátane prípravy publikácií a metodických materiálov. Pracuje ako tanečná pedagogička v ZUŠ Myjava a umelecká vedúca DFS Kopaničiarik, ktorý pri nej pôsobí. Je členkou odborných komisií, poradných zborov a odborných porôt v oblasti tradičnej ľudovej kultúry a folklorizmu, podpredsedníčkou programovej rady MFF Myjava a autorkou programov popredných folklórnych festivalov (MFF Myjava, FF Východná a i.). V rokoch 2002-2016 bola umeleckou vedúcou a choreografkou folklórneho súboru Ekonóm v Bratislave. Ako choreografka spolupracuje s viacerými súbormi na Slovensku i v zahraničí. Za svoju tvorbu získala viacero ocenení. K vzťahu k tradíciám vedie aj svoje tri deti, ktoré pokračujú v jej šľapajách.

      • Ľudové múdrosti

        Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

      • Na kanape

        Ľudové piesne, tance a hudba k podvečernej pohode.

      • NÁREČJA SLOVENSKJE so ŠTEFANOM ŠTECOM, prezývky "podľa jedla a nápojov"Na území Slovenska o nárečiach platí: „Čo dedina – to reč iná“ alebo „Čo dolina - to reč iná“.

        Slovenské nárečia sú odtlačok času, kraja, roboty, starostí, ale ja radostí ľudí z jednotlivých kútov a kútikov našej vlasti. Je to reč, ktorá nás usvedčuje a identifikuje. A práve túto rozmanitosť a rôznorodosť ponúkne moderátor Štefan Štec, známy folklorista, Rusín a miláčik publika.

      • Pri muzike

        Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

      • REMESLO MÁ ZLATÉ DNO Folklórne bábiky Veroniky Cetliovej

        Ľudový odev sa začal označovať pojmom kroj v 19. storočí a mal zobrazovať národné povedomie. Pre ľudový odev na území Slovenska je charakteristická bohatá rozmanitosť a najmä výrazná znaková špecifikácia. Vznik a vývoj krojov bol závislý od rôznych faktorov, ktoré vplývali na materiálové zloženie i umelecké stvárnenie. Iné materiály sa používali v rovinatých oblastiach a iné zas v regiónoch podhorských. Veronika Cetliová z Piešťan oblieka bábiky do krásnych krojov, reštauruje tie, ktoré to už potrebujú a zároveň organizuje výstavy bábik. Krojované bábiky jej prinášajú do života radosť. Nie nadarmo sa hovorí : Čo dedinu prejdeš, to iný kroj nájdeš.

      • Ľudové múdrosti

        Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

      • ĽUDOVÁ LEKÁREŇ Čaj na posilnenie imunity

        Zdravie je ukryté na lúkach, poliach, v prírode, priamo pod nohami... Anna Kopáčová pozná každú jednu bylinku na Slovensku a jej liečivé účinky pre ľudský organizmus. Vo svojej Ľudovej lekárni ponúkne vlastné bylinkové recepty a overené liečebné metódy. Poradí, kedy jednotlivé rastliny zbierať a ako ich využiť.

      • Pod hviezdami

        Výber ľudových piesní, tancov a hudby, ktoré potešia aj nočné sovy.

      • Pod hviezdami

        Výber ľudových piesní, tancov a hudby, ktoré potešia aj nočné sovy.