• Folklorika

    • Folklorika od do

      • Na kanape

        Ľudové piesne, tance a hudba k podvečernej pohode.

      • NÁREČJA SLOVENSKJE so ŠTEFANOM ŠTECOM, slovo "nohavice"

        Na území Slovenska o nárečiach platí: „Čo dedina – to reč iná“ alebo „Čo dolina - to reč iná“. Slovenské nárečia sú odtlačok času, kraja, roboty, starostí, ale ja radostí ľudí z jednotlivých kútov a kútikov našej vlasti. Je to reč, ktorá nás usvedčuje a identifikuje. A práve túto rozmanitosť a rôznorodosť ponúkne moderátor Štefan Štec, známy folklorista, Rusín a miláčik publika.

      • Pri muzike

        Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

      • REMESLO MÁ ZLATÉ DNO Folklórne múzeum Benjamína Ušáka

        Benjamín Ušák zdedil po svojom pradedovi dom z 19. storočia v obci Dolné Dubové. Má rád ľudovú kultúru a k starožitnostiam, ktoré zostali v dome pridával postupne aj skvosty, ktoré ľudia chceli vyhodiť. Vzniklo tak jeho súkromné folklórne múzeum, ktorého brány sú otvorené komukoľvek, kto má chuť zaspomínať si na život našich starých rodičov.

      • Ľudové múdrosti

        Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

      • ĽUDOVÁ LEKÁREŇ Elixír dlhovekosti

        Zdravie je ukryté na lúkach, poliach, v prírode, priamo pod nohami... Anna Kopáčová pozná každú jednu bylinku na Slovensku a jej liečivé účinky pre ľudský organizmus. Vo svojej Ľudovej lekárni ponúkne vlastné bylinkové recepty a overené liečebné metódy. Poradí, kedy jednotlivé rastliny zbierať a ako ich využiť.

      • Pod hviezdami

        Výber ľudových piesní, tancov a hudby, ktoré potešia aj nočné sovy.

      • Pod hviezdami

      • Výber ľudových piesní, tancov a hudby, ktoré potešia aj nočné sovy.

        REMESLO MÁ ZLATÉ DNO Folklórne bábiky Veroniky Cetliovej Ľudový odev sa začal označovať pojmom kroj v 19. storočí a mal zobrazovať národné povedomie. Pre ľudový odev na území Slovenska je charakteristická bohatá rozmanitosť a najmä výrazná znaková špecifikácia. Vznik a vývoj krojov bol závislý od rôznych faktorov, ktoré vplývali na materiálové zloženie i umelecké stvárnenie. Iné materiály sa používali v rovinatých oblastiach a iné zas v regiónoch podhorských. Veronika Cetliová z Piešťan oblieka bábiky do krásnych krojov, reštauruje tie, ktoré to už potrebujú a zároveň organizuje výstavy bábik. Krojované bábiky jej prinášajú do života radosť. Nie nadarmo sa hovorí : Čo dedinu prejdeš, to iný kroj nájdeš.

      • Brieždenie

        Aké máš ráno, taký máš deň. Ľudové piesne a hudba na dobré ránko.

      • ĽUDOVÉ MÚDROSTIPríslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na

        Základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

      • MOJE KORENE Mikuláš Gigac

        Mikuláš Gigac - legendárny bača spod Kráľovej hole, spevák, hudobník, zberateľ zvoncov a spiežovcov. No predovšetkým človek s veľkým srdcom a nádherne pútavými príbehmi

      • Pri muzike

        Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

      • ZEME PÁN Ovocinár Alojz Patsch

        V relácii Zeme pán sa vyberieme aj do Kunešova. Dedinu v Kremnických vrchoch založili nemeckí kolonisti. Kedysi v nej žilo viac ako tisíc obyvateľov, dnes má približne dvesto. Medzi nich patrí pán Alojz Patsch, ktorého vášňou je ovocinárstvo. Rozhodol sa, že pre budúce generácie zachráni starú odrodu slivky, ktorá sa nazýva kozinka. Jej dužina je sladká, má jemnú mandľovú arómu a je odolná voči škodcom. Napriek jej zlému stavu sa mu podarilo preštepiť ju na ďalšie mladé stromy.

      • ĽUDOVÁ KUCHYŇA Bryndzaniky z Jarabiny

        Vráťme sa do kuchýň starých materí a naučte sa spolu s nimi variť tak, ako sa varievalo a vypekalo ako kedysi. Tradične, chutne a poctivo.

      • ĽUDOVÁ KUCHYŇA Slivkové gule z Horných Obdokoviec

        Vráťme sa do kuchýň starých materí a naučte sa spolu s nimi variť tak, ako sa varievalo a vypekalo ako kedysi. Tradične, chutne a poctivo.

      • ĽUDOVÁ KUCHYŇA Mangoldová polievka so žihľavou z Baškoviec

        Vráťme sa do kuchýň starých materí a naučte sa spolu s nimi variť tak, ako sa varievalo a vypekalo ako kedysi. Tradične, chutne a poctivo.

      • Ľudové múdrosti

        Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

      • ĽUDOVÁ KUCHYŇA Polievka dokopy z Papradna

        Vráťme sa do kuchýň starých materí a naučte sa spolu s nimi variť tak, ako sa varievalo a vypekalo ako kedysi. Tradične, chutne a poctivo.

      • ĽUDOVÁ KUCHYŇA Krúpná baba z Papradna

        Vráťme sa do kuchýň starých materí a naučte sa spolu s nimi variť tak, ako sa varievalo a vypekalo ako kedysi. Tradične, chutne a poctivo.

      • Primáš, hraj !

        Od Zemplína až po Záhorie… folklór z každého rožku, trošku.

      • NÁREČJA SLOVENSKJE so ŠTEFANOM ŠTECOM, slovo "kravata"

        Na území Slovenska o nárečiach platí: „Čo dedina – to reč iná“ alebo „Čo dolina - to reč iná“. Slovenské nárečia sú odtlačok času, kraja, roboty, starostí, ale ja radostí ľudí z jednotlivých kútov a kútikov našej vlasti. Je to reč, ktorá nás usvedčuje a identifikuje. A práve túto rozmanitosť a rôznorodosť ponúkne moderátor Štefan Štec, známy folklorista, Rusín a miláčik publika.

      • Pri muzike

        Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

      • ZEME PÁN Tekvice hokaido Hany Sekulovej

        Hokkaido je druhý najväčší japonský ostrov, no toto pomenovanie patrí aj obľúbenému druhu tekvice. Je to doslova vitamínová bomba, z ktorej sa dajú pripraviť rôzne pochúťky. Pestovanie tekvice hokaido je jednoduché. Každá rastlina má v priemere tri tekvice, pričom ich dozretie trvá 90 dní. Tekvice skladujeme na suchom mieste aj celú zimu. Čím dlhšie sa skladujú, tým je ich dužina sladšia. Hana Sekulová nám o pestovaní tekvice prezradila veľa zaujímavého.15:00 ĽUDOVÉ MÚDROSTI Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

      • Zahrajte tú moju !

        Do tanca i do spevu z rôznych kútov Slovenska a Česka. Tú svoju si tu nájde každý.

      • VOJVODINA Majster krájač z Erdevíku

        Vitajte v dedinách a mestách, kde sa srbské spája so slovenským. Sú miesta, kde si Slováci aj napriek diaľke zachovávajú svoj jazyk, kultúru aj národné povedomie. Autonómny kraj Vojvodina, dnes súčasť Srbska, je jedným z miest, kam sa v minulosti uchýlili tisíce Slovákov a žijú tam dodnes. Prinášame informácie a zaujímavosti o Vojvodine a priestor dostanú aj interpreti ľudovej piesne, muziky a tanca práve zo Srbska.

      • Primáš, hraj !

        Od Zemplína až po Záhorie… folklór z každého rožku, trošku.

      • MOJE KORENE Trio Topoľovskí

        Unikátne spojenie troch generácií jednej rodiny. Nositelia hudobných a tanečných tradícií významnej folklórnej lokality Parchovany na Zemplíne.

      • Ľudové múdrosti

        Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

      • FOLKLÓR PODĽA NÁS Ženská spevácka skupina Čajanske ňevesti - Bokretki

        Vyšný Čaj je malebná obec v Olšavskej doline v regióne Abov. Pôvodné obyvateľstvo sa zaoberalo roľníctvom. Typické pre Vyšný Čaj boli aj čerešňové sady. Pri všetkých prácach si ľudia radi zaspievali. Spev sprevádzal aj všetky slávnostné udalosti, akými boli svadba, krstiny, a stretávala sa pri nich celá dedina. Vďaka ženskej speváckej skupine Čajanske ňevesti sa zachoval krásny zvyk. Príprava svadobných pierok, ktorým hovoria bokretki.

      • Na kanape

        Ľudové piesne, tance a hudba k podvečernej pohode.

      • NÁREČJA SLOVENSKJE so ŠTEFANOM ŠTECOM, slovo "kravata"

        Na území Slovenska o nárečiach platí: „Čo dedina – to reč iná“ alebo „Čo dolina - to reč iná“. Slovenské nárečia sú odtlačok času, kraja, roboty, starostí, ale ja radostí ľudí z jednotlivých kútov a kútikov našej vlasti. Je to reč, ktorá nás usvedčuje a identifikuje. A práve túto rozmanitosť a rôznorodosť ponúkne moderátor Štefan Štec, známy folklorista, Rusín a miláčik publika.

      • Pri muzike

        Piesne, tance a muzika tradičného folklóru ale aj folklór spracovaný novodobo.

      • REMESLO MÁ ZLATÉ DNO Folklórne bábiky Veroniky Cetliovej

        Ľudový odev sa začal označovať pojmom kroj v 19. storočí a mal zobrazovať národné povedomie. Pre ľudový odev na území Slovenska je charakteristická bohatá rozmanitosť a najmä výrazná znaková špecifikácia. Vznik a vývoj krojov bol závislý od rôznych faktorov, ktoré vplývali na materiálové zloženie i umelecké stvárnenie. Iné materiály sa používali v rovinatých oblastiach a iné zas v regiónoch podhorských. Veronika Cetliová z Piešťan oblieka bábiky do krásnych krojov, reštauruje tie, ktoré to už potrebujú a zároveň organizuje výstavy bábik. Krojované bábiky jej prinášajú do života radosť. Nie nadarmo sa hovorí : Čo dedinu prejdeš, to iný kroj nájdeš.

      • Ľudové múdrosti

        Príslovia, pranostiky, porekadlá, povery, hádanky, múdrosti tvorili ľudia už po stáročia. Vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov. Pozrime sa na dnešný kalendár očami minulosti.

      • ĽUDOVÁ LEKÁREŇ Olej na trávenieZdravie je ukryté na lúkach, poliach, v prírode, priamo pod nohami... Anna Kopáčová pozná každú

        Jednu bylinku na Slovensku a jej liečivé účinky pre ľudský organizmus. Vo svojej Ľudovej lekárni ponúkne vlastné bylinkové recepty a overené liečebné metódy. Poradí, kedy jednotlivé rastliny zbierať a ako ich využiť.

      • Pod hviezdami

        Výber ľudových piesní, tancov a hudby, ktoré potešia aj nočné sovy.

      • Pod hviezdami

        Výber ľudových piesní, tancov a hudby, ktoré potešia aj nočné sovy.